10. júna 2017

Zletnieva sa

Včera som objavila jednu úžasnú malú kaviarničku, kde hrali tanečné španielske melódie a robili výbornú viedenskú kávu s kopou pravej šľahačky 😋.
Tak výborne som už dávno neprokrastinovala...
Ale to len tak pomimo. O kávičke a kaviarňach možno neskôr.

Opäť ku mne zavítala krátka kreatívna chvíľka a keďže v príbehu som teraz trošku zamotaná (hoci sa mi predsa len podarilo aspoň o máličko pokročiť) a na iné veci akosi tú pravú náladu nemám, tak som sa rozhodla pre jeden ďalší tag. Nechcem, aby sa to tu premenilo na čisto tagové miesto a v dohľadnej dobe by som rada uverejnila aj čosi iné, ale aktuálne ešte stále riešim tú diplomku a...skrátka takéto niečo nemám výčitky vypĺňať. Však keď už prichádza to leto! (Hoci u nás aktuálne prší 😅).

Tag som našla TU a tiež TU ;-)


1. Kniha, ktorá ti svojou obálkou pripomína leto.

The Lake of Dreams bola jedna z prvých kníh, ktoré som čítala v angličtine a bolo to počas leta 2013, keď som pracovala ako plavčíčka v zahraničí.
Na obálke sa nachádza nočné jazero, ktoré možno niekomu nemusí pripomínať to pravé "leto", ale mne sa pri tom pohľade skrátka vybavia teplé letné noci a atmosféra istých očakávaní a letných romancí.
Dej si už presne nepamätám, ale viem, že na vtedajšie horúce dni strávené pri bazéne bola knižka ako stvorená :-) A niektoré opisy boli krásne vypracované.


“The challenges in this place are real and sometimes very difficult, but I've learned to slow down and look for beauty in my days, for the mysteries and blessings woven into everything, into the very words we speak.”


2. Kniha sladká ako zmrzlina.

Niečo sladké...hm. Ťažko vybrať, keďže v mojej zbierke sa nachádzajú zväčša fantasy :D. Ale tak, ak mám vybrať niečo že doslova romantické a bez iných okolitých šumov, napadne mi ako prvá séria Wallflowers od Lisy Kleypas. Historické romániky o štyroch wanna-marry dievčatách, ktoré sa spoja dokopy a hľadajú si svojich vyvolených. Čo je zaujímavé, že dej každej sa odohráva v inom ročnom období, mne osobne sa najviac páčila Vôňa Jesene, proste spojenie uhladeného Angličana a drzej Američanky a ich vzájomnej nenávisti ma dostala, aj napriek tomu, že som dovtedy bola verná fakt čisto tým fantasy veciam. Vlastne, toto bol môj prvý pravý historický román.

"Niektorí ľudia si myslia, že parfumy sú zázračné. Ich vôňa je čistá a éterická. Niektoré vône môžu prebudiť aj fantómov minulej lásky, najsladšej spomienky."



19. mája 2017

Emócia či logika?

Opäť ma začal akosi súriť čas ohľadom rôznych povinností, čiže je úplne jasné, že sa mi práve teraz objavujú nové nápady na písanie. Problémom je, že to nie je len jeden nápad...




Poznáte ten pocit, keď sa vám opäť v hlave začína objavovať ďalšia časť príbehu a ste z toho nadšení, lebo v tej mysli to tak krásne kvitne a rozvíja sa, objavuje sa čoraz viac scén a dialógov, ktoré by ste mohli použiť...a zrazu otvoríte rozpísaný dokument...a nič.
Teda, v tomto mojom prípade to nie je také čisté nič, z toho dôvodu, že som napočudovanie predsa len niečo písala. Od polnoci do pol druhej rána (dokonca sa mi to stále páči!). A myslím, že by som aj pokračovala, ale povedala som si, že na druhý deň nechcem predsa vstávať na obed, však tie "povinnosti"... (A hľa, je obed a nič som nespravila. Ale to je už vedľajšie).

2. mája 2017

Kniha kúziel - Otagovala som sa. Knižne.

Nedávno som u Alethei čítala ďalší TAG, ktorý ma vcelku zaujal (vlastne tieto knižné ma bavia takmer všetky :) a hoci som najskôr pri jeho čítaní uvažovala podobným smerom ako Alethea, dnes som si ho tak prechádzala znova, pričom som druhým očkom skúmala všetky svoje knihy na policiach a napadli mi ďalšie možné odpovede! Nuž, otagujem sa tiež a hádam vás aspoň na malú chvíľu pobavím :-)




29. apríla 2017

Tematické dilemy



Nedávno som sa tak prechádzala a rozmýšľala, aké by malo byť vlastne posolstvo tohto blogu. Keďže ma opäť po dlhej dobe chytilo čítanie kníh, chcela som sa začať venovať recenziám a celkovo vlastnému písaniu. Znova sa vrátiť k môjmu starému nedokončenému príbehu a pretvoriť ho na niečo, no nazvime to - aspoň trochu čitateľné. Hoci ma tá inšpirácia zo začiatku celkom držala, po čase to akosi (ako inak) začalo opadávať, aj keď - stále mám nápady. Stále mám v hlave určité predstavy a popravde, drží ma to. Len akosi nemôžem písať, keď mi nejaký skrytý hlások niekde vzadu dookola našepkáva, že by som sa aktuálne mala venovať iným povinnostiam (ehm, škola...diplomka). Aj keď je pravda, že prokrastinácia je občas tiež sama o sebe inšpiráciou.

Nuž a teraz, tá druhá časť. Recenzie (ha-ha). To bol úprimne taký môj pokus skúsiť niečo napodobniť, len akosi pri tom pokuse všetko zlyhalo :D. Alebo skôr - moje nervy. Uvedomila som si, že pri ich písaní sa musím až veľmi premáhať a dokonca ani to nestačí. Viete, taký ten pocit, že niečo robíte a zrazu sa v strede zastavíte a kladiete si otázku - čo chcem týmto vlastne dokázať? Robím to preto, lebo ma to naozaj baví, alebo chcem len "zapadnúť", lebo to robí každý?
V tomto ohľade mám v hlave ešte kopu otáznikov. Jedno však viem, že tu nechcem prispievať niečím, do čoho sa musím sama nútiť. Ak má však nejaká kniha natoľko zaujme, že mi sama našepká, ako o nej niečo zaujímavé napísať, nájdem spôsob, ako sa s tým podeliť :-).



13. apríla 2017

Nechajme sa uniesť oceánom

Pôvodne som si chcela dať na malú chvíľočku od čítania pauzu, hlavne kvôli tomu, že som v priebehu predchádzajúcich dvoch týždňov prečítala prvé dve časti Rothfussovho Príbehu Kráľovraha a skrátka, chcela som niektoré veci viac vstrebať. Avšak, keď som v kníhkupectve zazrela obálku knihy, na ktorú som sa tešila už nejaký čas predtým, ako oficiálne vyšla v našom jazyku, nemohla som odolať :-).
Na začiatok musím ešte prehlásiť, že som jednou z tých, ktorí nečítali sériu Selekcia, čiže môj názor na knihu bude možno trošku špecifický a neprifarbený porovnávaním s predchádzajúcimi autorkinými dielami.





Autor: Kiera Cass
Originálny názov: The Siren
Žáner: YA, Fantasy, Romantika
Goodreads hodnotenie: 3.79



"Už nedokážem žiť ani vo vlastnej koži. Celé tie roky sa pýtam sama seba, či som naozaj stelesnením zla. Teraz som konečne prišla na správnu odpoveď...
Nikdy som sa nemohla zamilovať. Lásku som predsa vraždila zakaždým, keď som spievala..."



26. marca 2017

Keď máte raz za čas chuť na niečo divné...a mutantské

Nechce sa mi akosi písať plnohodnotná recenzia, vlastne sa mi akosi nechce písať nič, ani to, čo mám (ehm, diplomka) a namiesto toho sa väčšinu času zašívam s Menom vetra (aktuálne druhou časťou po sto rokoch :-)...a aj preto som sa dnes opäť dostala do postele o druhej ráno), a tak spomeniem len pár základných bodov, pretože táto knižka by si ich zaslúžila. A tiež lebo to tu trošku začínam zanedbávať.

⛯⛯⛯

Autor: Megan Shepherd
Slovenský názov: Dcéra Šialenca
Originálny názov: The Madman’s Daughter
Séria: The Madman’s Daughter (#1)
Žáner: YA, historical fiction, horror, fantasy, mystery
Goodreads hodnotenie: 3.7


⛯⛯⛯


1. Je ďalšia zo sérií tých, na ktoré som natrafila vo výpredajoch po 2 eurá, čiže hoci ma narýchlo prečítaný obsah tak úplne nenadchol, tá cena ma skrátka presvedčila. A opäť, ako aj pri Mene Hviezdy, aj tento krát som bola celkom milo prekvapená (teda v rámci možností :).

2. Začiatok mi možno prišiel trošku klišoidný, blízky klasickým YA knihám, ale napriek tomu mi tam stále niečo nesedelo...až kým som neprišla na to, že dej sa neodohráva v modernej dobe, ale viktoriánskej :D Nechápem, ako mi mohla taká (nepodstatná) informácia uniknúť, asi som sa pri tom "zbežnom čítaní" obsahu sústredila hlavne na slovo "mutant".

3. Bolo to divné a divé a divné...na to som už bola pripravená...ale napriek tomu ma to tým svojim divným spôsobom zaujalo natoľko, že som knižku prečítala za tri dni.



"Mŕtve telá a ostré skalpely ma neľakajú. Koniec koncov, som dcérou svojho otca. Moje nočné mory pozostávajú z temnejších predstáv."


2. marca 2017

The truest sentence

Je jedno z tých temnejších zamračených popoludní (a žiaľ v poslednom období aj veľmi nudných a jednotvárnych), kedy level mojej kreativity nechce vyliezť do tých vyšších priečok, a tak len viac-menej neprítomne blúdim svetom sociálnych sietí a možno skôr podvedome hľadám akési zrnko inšpirácie.
Akurát sa na mňa ale akosi usmialo šťastie (hoci ozaj len veľmi veľmi malé, ale aj to treba chytiť, kým je čas :-) a našla som niečo, čo ma predsa len nakoplo k tomu, aby som zmenila polohu ležmo na sedmo a chvíľku sa aj na tomto mieste zamyslela.




Ani neviem vyjadriť, ako veľmi tento citát všetko vystihuje.
To, čo robí spisovateľa spisovateľom.
To, akým smerom sa uberie jeho štýl.
To, či jeho dielu v závere uveria aj sami čitatelia.

Všetko sa dá zhrnúť do jednej vety: Človek musí veriť v to, čo píše.

20. februára 2017

Nerozhodnosť a mágia prírody

Poznáte ten pocit, keď máte chuť na fakt, ale fakt dobré fantasy, ale proste nemáte aktuálne nič také poruke, a dokonca ani žiadne konkrétne nápady?
V zásobe mám síce celkom fajn zbierku kníh, ktoré ešte čakajú na to, aby som ich otvorila, ale napriek tomu ma to stále ťahá k niečomu inému. Ako keď má čokoládový maniak chuť na niečo sladké, ale v tej ponuke je toho toľko, že má problém si vybrať tú konkrétnu čokoládu, či inú sladkosť (a všetko mať samozrejme nemôže), a tak nakoniec rezignuje a odíde s prázdnymi vreckami.
Tak nejako sa teraz cítim.



Zhodou náhod som včera napriek tomu, že veľmi nepozerám televíziu, na návšteve zhliadla reportáž o "značkárovi", ktorý sa venuje maľovaniu a celkovo označovaniu turistických trás a pri tých snímkach som sa musela zamyslieť nad tým, ako perfektne musí človek poznať všetky tie lesy a vrchy, aby mohol označovať chodníky a trasy ešte aj pre iných.




V poslednom období som sa však aj ja akoby trošku viac zaľúbila do prírody a aj vďaka tomu ma o niečo viac začala zaujímať tematika, ktorá sa nejakým spôsobom dotýka žitia v divočine, lesoch, alebo skrátka ľudí (či iných tvorov), ktorí majú k prírode istý blízky vzťah.

13. februára 2017

ZO ZÁKULISIA PRÍBEHOV #2: VALENTÍNSKE VYDANIE

Nuž, keďže je tu ten špeciálny čas, hodilo by sa prispieť ďalším pokračovaním projektu, napasovaným presne na túto príležitosť. Moon s Lyn si prichystali naozaj špeciálny výber otázok a ja som sa v celku pri písaní ich odpovedí bavila 😉.



Úprimne, najskôr som nevedela, ako mám zodpovedať nasledovné otázky bez toho, aby som spoilerovala poviedku 😅. Preto som sa pokúsila o akýsi "oblúčik", aby som toho veľa neprezradila, ale zároveň, aby to bolo aj trošku zaujímavé a pikoškové. 
Prajem príjemné čítanie.
(PS: Len prvá otázka bude tak na dlhšie :D).

11. februára 2017

Návrat do teen čias a jemné dračie sklamanie

"Bezpečnosť. Bezpečnosť. Bezpečnosť...
Nedokáže to pochopiť? Na čo ti je bezpečnosť, ak si vnútri mŕtva?"


☘☘☘
Autor: Sophie Jordan
Slovenský názov: Draki
Z originálu: Firelight (Firelight #1)
Žáner: YA, Fantasy
Goodreads hodnotenie: 3.89
☘☘☘

Oficiálna anotácia
Život šestnásťročnej Jacindy, jej dvojčaťa Tamry a ich matky je dobrodružný a veľmi nebezpečný – patria totiž k svorke drakov, ktorá má s neobyčajnou Jacindou svoje plány...
Jej matka sa ju rozhodne ochrániť a tak sa celá rodina presťahuje do púšte. Jacinda si veľmi ťažko zvyká na nové prostredie a na nových spolužiakov. Bojuje so svojou túžbou po lietaní a tiež s vlastným telom, ktoré sa v kritických okamihoch mení na „draki“. V škole si okamžite všimne tajomného Willa, ktorý ju neuveriteľne priťahuje. Will však skrýva nejedno tajomstvo, okrem iných aj to, že patrí do klanu lovcov drakov...

Táto knižka bola jedna z tých, na ktoré som natrafila náhodnou obchádzkou kníhkupectva a keď sa mi dostala do ruky, povedala som si, že jej dám šancu. Už len pre tú dračiu tematiku, ktorá sa črtala byť odlišná od tých klasických. No hneď na začiatok musím povedať, že ma dosť sklamala. Neviem, možno som už náročnejší čitateľ a potrebujem čosi viac, ako isté klišé, vhodné možno tak pre dvanásť-trinásťročné dievčatá. Lebo, úprimne, prvú polovicu (vlastne viac ako polovicu) knihy som sa čítať skoro doslova nútila. A keby nebolo tých pár posledných kapitol, kedy sa konečne niečo začalo diať a dej sa rozprúdil, asi by nedostala ani také hodnotenie, aké jej teraz dávam.

Najviac ma asi ubíjala povaha hlavnej hrdinky, alebo skôr jej nerozhodnosť, čo vlastne chce či nechce, pretože jej myšlienky sa menili zo strany na stranu, doslova. Chápem, že nebola v ľahkej situácii a ešte k tomu, keď sa vezme do úvahy faktor dospievania (kto sa vtedy v sebe vyzná? 😄), ale ako, čo je veľa, to je dosť a v tomto prípade mi niektoré opakujúce sa scény už naozaj liezli krkom. To sa týka aj zápletky s Willom, "dobrým bad-boyom", ktorého rodina patrí k lovcom draki a s ktorým sa samozrejme Jacinda mala "zakázané" stretávať.

Ale aby som nebola zase úplne kritická a povedala aj čosi pozitívne, autorka sa s niektorými opismi naozaj pekne vyhrala a tiež som sa čiastočne stotožnila aj s Jacindinou túžbou vrátiť sa na miesto, kde mohla byť sama sebou a nemusela sa pretvarovať a skrývať svoju pravú podstatu.


"Prechádzam chodbami ako nefunkčný robot. Moje draki pokračuje v pomalom chradnutí. Ticho trpí a časť môjho ja sa prepadá do temnoty ako zaceľujúca sa rana. Páli ma menej, cítim ju menej. Šialene by som ju chcela roztvoriť a naširoko rozjatriť jej drsné hrany...prinútiť ju krvácať, aby som si ju zapamätala."


3. februára 2017

ZO ZÁKULISIA PRÍBEHOV #1: SPISOVATEĽSKÉ PREDSAVZATIA

Keďže som kedysi rada písala a úprimne, dosť mi to chýba, aj kvôli tomu som sa rozhodla zapojiť do projektu s názvom Zo zákulisia príbehov. Jeho autorkami sú slečny Moonlight a Lyn, a ako už z názvu vyplýva, ide o rôzne otázky týkajúce sa zákulisných informácií príbehov, ktoré my (poniektorí) začínajúci písalkovia píšeme. Veľmi sa teším, že sa môžem zapojiť tiež (hoci o rôčik neskôr 😇) a prezradiť vám niečo o mojich poviedkových "plánoch". Verím, že mi to pomôže trošku sa nakopnúť a vám prezradí čo-to z môjho druhého sveta 😉).




1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno, aké?
Úprimne, minulý rok bol jeden z najneproduktívnejších, čo sa písania, či dokonca aj čítania týka (počet prečítaných kníh sa tu normálne hanbím priznať). Mohla by som sa vyhovoriť na cestovanie, keďže som osem mesiacov strávila na Mallorce (najskôr erazmus a neskôr práca cez leto), ale ono by to bola naozaj len výhovorka, pretože ak človek má záujem písať, tak si na to čas nájde, nech sa nachádza kdekoľvek. Myslím však, že za moju nečinnosť môže aj akýsi zvláštny spisovateľský blok, ktorý sa so mnou ťahá už niekoľký rok po sebe, v štýle, že raz za čas možno aj nejaký nápad príde, ale skôr než ho stihnem „zhmotniť“, opäť sa stratí...

2. Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?
Tak hlavne – začať vôbec písať a – pravidelnejšie.  Už som totiž zistila, že to nie je len o múze, ale aj o zvyku. Keď teda príde múza, pevne ju chytiť a nepustiť. Snažiť sa napísať minimálne pár riadkov. Ak nie každý deň, aspoň pár dni do týždňa. Teraz to aj pre mňa samú znie tvrdo, ale chcela by som sa naozaj posnažiť konečne niečo dokončiť, čo sa mi mimochodom doteraz podarilo len raz a bolo to ešte v roku 2012. Ten krásny pocit si však pamätám doteraz a rada by som ho zažila znova J.

"Dračia" literatúra

Kedysi to boli čarodejníci, neskôr upíri a vlkolaci...anjeli...a v takej Anite Blake to bol dokonca mix takmer úplne všetkého - od nekromantov, cez zombíkov, upírov, až po "dlakov" tej najrôznejšej kategórie 😋.
Vždy som milovala fantasy literatúru a vždy som tak trošku "kráčala s dobou" ohľadom toho, čo práve letelo.

Práve preto si neviem vysvetliť, prečo ma v poslednom období začala celkom zaujímať práve dračia tematika. Draky boli, sú a budú, aj keď v poväčšine prípadov len v akejsi vedľajšej úlohe.
Možno ma k tomu čiastočne nalákal aj Odkaz dračích jazdcov a Inheritance, ktorý som dočítala až na začiatku tohto roka (áno, v tomto som bola giganticky pozadu 🙈). Alebo film Dračia nevesta, ktorý vysielali ešte vo vianočnom období.
(Alebo moja staro-nová poviedka, ktorá sa tiež jemne "obtiera" o túto tematiku a potrebujem sa inšpirovať 😇).

Tak či tak, predstavuje to pre mňa celkom zaujímavý nový smer, a práve preto som sa rozhodla trošku pohrabať na Goodreads a poškúliť po potenciálnych adeptoch na čítanie.

***

1. februára 2017

S príchuťou Arabici a Robusty


Skúsenejší kávičkári už majú tieto vecičky v malíčku, ale pre nás, ktorí sa ešte len začíname vnárať hlbšie, je to stále zaujímavá téma.
Minimálne...nezamýšľali ste sa aspoň raz nad tým, odkiaľ sa ten kávový zázrak berie? :-)


Na svete existuje naozaj obrovské množstvo kávovníkov, niekde sa udáva, že ich počet presahuje stovku. Napriek tomu najviac propagované sú práve Arabica a Robusta. Rozdiely pritom vznikajú už pri samotnom pestovaní.


31. januára 2017

Maureen Johnson: Meno Hviezdy



Z originálu: The Name of the Star (Shades of London #1)

Žáner: Young Adult, Fantasy - paranormal



Úprimne, túto knižku v paperbackovej väzbe som si kedysi dávnejšie objednala v akcii za jedno či dve eurá. A potom mi stála na poličke...až doteraz. Najskôr som síce chcela siahnuť po inej, ale občas máte taký ten pocit, že - ha, na teba mám proste chuť! A tak som sa začítala a musím povedať, že na prvé posedenie poležanie som sa dostala až niekde za polovicu a keby nebolo po druhe hodine ráno, pokračovala by som pokojne ďalej.

Čo ma na nej zaujalo? V podstate, začiatok je taký nejaký klasický - stredoškoláčka Rory sa presťahuje s rodičmi z Ameriky do Anglicka a nastúpi do novej školy,...nový systém, noví spolužiaci. Nebolo by na tom nič divné, keby však neprišla akurát v čase, keď sa niekto rozhodol zahrať na starého sériového vraha - Jacka Rozparovača a uskutočňovať rovnaké "diela" v rovnakom čase, len samozrejme v aktuálnom storočí.

Trochu mi občas vadila naivita hlavnej hrdinky, ktorá napríklad napriek tomu, že vedela, že má dôjsť k ďalšej vražde, aj tak ušla z budovy, len aby sa stretla s frajerom na druhej (ale vlastne, keď tak rozmýšľam, občas stváram tiež hlúposti v nie práve najvhodnejšom čase...dobre, možno nie počas doby vyčíňajúceho vraha, ale chápeme sa 😉) a mnoho iných menších vecí, ale v konečnom dôsledku ma aj tak dej do seba vtiahol a ja som sa knižkou hravo prelúskla až na koniec.



"...Raz sa ťa niekto opýta, kde si bola, keď sa to dialo. Zapíše sa to do dejín, a ja si chcem pamätať, že som bol na nejakom skvelom mieste - napríklad na streche."


27. januára 2017

Staro-nová klasika: koťogo

Jedna z mojich veľkých závislostí je káva.
Kedysi to bola klasická instantná, veď predsa len, dať si uvariť a vodu a zaliať prášok je asi ten najrýchlejší spôsob. Avšak, to, čo je rýchle (a lacné), nie je vždy aj kvalitné.

Počas môjho niekoľkomesačného pobytu na Mallorce som mala jednu spolubývajúcu. Filipínčanku, ktorá však sedem rokov žila v Taliansku a práve odtiaľ si doniesla jeden zvyk. Ktorý sa rýchlo nalepil aj na mňa :-)



Áno, ide o moka kávovarik, známy aj pod názvom koťogo. Už skôr som sa oň trošku zaujímala, ale akosi som sa k nemu reálne nedostala, až kým mi ho neukázala vyššie spomínaná spolubývajúca. 
A poviem vám, na tú kávičku proste nemá nič!
Navyše, ak si nájdete naozaj dobrú a kvalitnú arabicu (a vôbec to neznamená, že musí byť hneď aj drahá, pila som naozaj kvalitnú kávu v podobnej cenovej úrovni, ako by som zaplatila za tú instantnú, len treba vedieť, kde hľadať ;-).

26. januára 2017

Courtney Cole: NOCTE

Už si naozaj ani nepamätám, čo som čítala niečo...tajomné. So zaujímavou zápletkou, perfektne premyslené, s tým, že až do poslednej stránky nemáte šancu uhádnuť, ako sa to vlastne rozuzlí (verte mi...v hlave sa mi miešali všetky možné vysvetlenia, ktoré sa možno aj čiastočne blížili k tomu pravému, ale aj tak to bolo nakoniec čosi ešte viac).
A v zápätí ste nespokojní, lebo potrebujete ihneď druhú časť!



Na jednej strane si možno na začiatku poviete - klišé - baba, ktorá je istým spôsobom stratená (istú pochmúrnosť k tomu pridáva aj fakt, že býva na odľahlom mieste v pohrebnom dome, jej otec pracuje s mŕtvolami a jej brat - dvojča - je čiastočný schizofrenik), stretne niekoho ešte tajomnejšieho a samozrejme chémia funguje na 1000 %.

Avšak....nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá...


“Insomniacs know that there is something about the night. A darkness, an energy, a mystery that shrouds things. It hides things at the same time as it illuminates them. It is this thing that allows us to examine our thoughts in a way that we can't during the day. It is this thing that brings truth and clarity.”