V zásobe mám síce celkom fajn zbierku kníh, ktoré ešte čakajú na to, aby som ich otvorila, ale napriek tomu ma to stále ťahá k niečomu inému. Ako keď má čokoládový maniak chuť na niečo sladké, ale v tej ponuke je toho toľko, že má problém si vybrať tú konkrétnu čokoládu, či inú sladkosť (a všetko mať samozrejme nemôže), a tak nakoniec rezignuje a odíde s prázdnymi vreckami.
Tak nejako sa teraz cítim.
Zhodou náhod som včera napriek tomu, že veľmi nepozerám televíziu, na návšteve zhliadla reportáž o "značkárovi", ktorý sa venuje maľovaniu a celkovo označovaniu turistických trás a pri tých snímkach som sa musela zamyslieť nad tým, ako perfektne musí človek poznať všetky tie lesy a vrchy, aby mohol označovať chodníky a trasy ešte aj pre iných.