Nedávno som sa tak prechádzala a rozmýšľala, aké by malo byť vlastne posolstvo tohto blogu. Keďže ma opäť po dlhej dobe chytilo čítanie kníh, chcela som sa začať venovať recenziám a celkovo vlastnému písaniu. Znova sa vrátiť k môjmu starému nedokončenému príbehu a pretvoriť ho na niečo, no nazvime to - aspoň trochu čitateľné. Hoci ma tá inšpirácia zo začiatku celkom držala, po čase to akosi (ako inak) začalo opadávať, aj keď - stále mám nápady. Stále mám v hlave určité predstavy a popravde, drží ma to. Len akosi nemôžem písať, keď mi nejaký skrytý hlások niekde vzadu dookola našepkáva, že by som sa aktuálne mala venovať iným povinnostiam (ehm, škola...diplomka). Aj keď je pravda, že prokrastinácia je občas tiež sama o sebe inšpiráciou.
Nuž a teraz, tá druhá časť. Recenzie (ha-ha). To bol úprimne taký môj pokus skúsiť niečo napodobniť, len akosi pri tom pokuse všetko zlyhalo :D. Alebo skôr - moje nervy. Uvedomila som si, že pri ich písaní sa musím až veľmi premáhať a dokonca ani to nestačí. Viete, taký ten pocit, že niečo robíte a zrazu sa v strede zastavíte a kladiete si otázku - čo chcem týmto vlastne dokázať? Robím to preto, lebo ma to naozaj baví, alebo chcem len "zapadnúť", lebo to robí každý?
V tomto ohľade mám v hlave ešte kopu otáznikov. Jedno však viem, že tu nechcem prispievať niečím, do čoho sa musím sama nútiť. Ak má však nejaká kniha natoľko zaujme, že mi sama našepká, ako o nej niečo zaujímavé napísať, nájdem spôsob, ako sa s tým podeliť :-).
